OMNIKIN modrá!
Zdroj: Časopis Šport je život • www.sportjezivot.sk • Juraj Púchlo
Dátum: 2015/01/19
Zdroj: printscreen z web stránky Šport je život
Hra, kde proti sebe na jednej ploche hrajú tri tímy. Siví, čierni a modrí. Hra, pri ktorej nikto neleňoší, všetci sú v pohybe a v strehu. Hra, ktorá stmeľuje celé družstvo. Hra, pri ktorej budete x‑krát počuť kričať zaklínadlo „Omnikin!“ Kin‑ball.
Kin‑ball je in
Kolíska kin‑ballu je v Quebeku, kde jeho základy položil v roku 1986 Mario Demers. Kanadskí učitelia telesnej výchovy hľadali šport, ktorý by zaujal školopovinnú mládež a zároveň by bol na prvý pohľad odlišný od ostatných kolektívnych športov. Dá sa povedať, že kin‑ball, čo je skratka z dvoch anglických slov kinesis a ball (pohyb a lopta, voľne preložené „lopta v pohybe“) je produktom svojej doby. Lekári aj učitelia telesnej výchovy nielen v Kanade alebo na Slovensku upozorňujú na znižovanie pohybovej gramotnosti detí a mladých ľudí. Chýba motivácia, chuť venovať sa pohybovým aktivitám. Hodiny telesnej výchovy sú často z pohľadu detí nezáživné. Deti sú síce aktívne, ale aktívne vo vyhýbaní sa telesnej výchove aj s výdatnou pomocou rodičov a ospravedlneniek od lekárov. „Jednoducho „fucik“ alebo „basket“ hrá každý, pre deti a mládež sú príliš masové, a teda nezaujímavé. Vždy sa nájdu sólisti alebo väčšie talenty, ktorí pri hre zatienia ostatné deti v triede a tie sú potom demotivované. Pri kin‑balle nie je miesto pre sólistov alebo flákačov, nakoľko sa podľa pravidiel musí zapájať celý štvorčlenný tím,“ hovorí Marek Pospíchal zo Slovenskej kin‑ballovej federácie.
Zdroj: sportjezivot.sk